1. Pán Petráš, otázka na Vás. Ako a kde sa zrodila myšlienka realizovať Art Sympózium  Dotyk  SZUŠ RK 2011? 

Odpoveď: „Art Sympózium Dotyk 2011“ je pracovný názov. Myšlienka jeho realizácie sa  zrodila na základe stretnutia s pani zriaďovateľkou SZUŠ Dotyk PaedDr. Elenou Šlávkovoua riaditeľkou Barborou Janíčkovou.

2. Prečo sa  Art Sympózium, nazvime ho familiárne „Artko“ ,konalo práve 17. novembra? Ide čisto o náhodu, alebo máme za tým hľadať symboliku?

Odpoveď: Nie, absolútne nie, ale napokon, prečo nie? V našom ponímaní išlo o slobodu tvorivého myslenia a prejavu.

3. Páni kolegovia, aké boli vaše reakcie na pozvanie na „Artko“?

Odpoveď:
Pavel Petráš: Ako pozývajúci som bol plný očakávania.
Róbert Močiliak: Pozitívne. Je vždy príjemné zmeniť tvorivé prostredie ako aj uhol pohľadu.
Matúš Adam: Pocity boli zmiešané, zvedavé, inšpirujúce.
Martin Moravčík: Kladné. Podobné akcie podporujú komunikáciu a otvárajú nové možnosti.
Jozef Matuška: Pozitívne.    

4. Ako sa vám páčil priestor? 

Odpoveď:
Pavel:  smiech...mne vynikajúco...
Robo: Príjemne pôsobiace domáce, ale zároveň tvorivé prostredie.
Matúš: Priestor bol galerijný, plný farieb, zaujímavých detailov.
Redakcia: Matúš, aký je to galerijný priestor? Vysvetlíš v zákulisí.: -)
Martin: Priestor bol inšpirujúci.
Jožko: Veľmi.

5. Pán Petráš, kto sa skrýva za druhým P v názve Vašej súkromnej galérie?

Odpoveď:  To prvé P je môj otec Pavel. Ide o veľmi progresívneho človeka, maliara, grafika a monumentalistu. Mimochodom tento rok sa dožíva osemdesiatky.

Lucia Kokavcová za redakciu: Gratulujeme

6. Čo vás konkrétne vytrhlo zo životného stereotypu?

Odpoveď:
Pavel Petráš: Tvorivý proces. Tvorba. Stav duše.
Robo: V mojom živote stereotypy neexistujú.
Matúš: Spoločná práca s kolegami.
Martin: Práca a komunikácia v inom, neznámom, ale inšpirujúcom prostredí. Po niekoľkých rokoch som sa dostal, na malú chvíľku k maľbe.
Redakcia: Martin, a ja že maľuješ od rána do večera?! J  
Jožko: Neviem odpovedať.

7. Čo bolo cieľom Sympózia?

Odpoveď:
Pavel: Sympózium v preklade znamená hostinu duše. No našim hlavným východiskom bolo analyzovať súčasnú situáciu vo výtvarnom umení v našom prostredí. Dospeli sme k názoru, že všetci z nás majú osobné skúsenosti v tejto oblasti, a že je potrebné nadviazať na ponúknutú možnosť rozvíjať našu kreativitu aj v ďalších projektoch, ktoré pripravujeme do budúcnosti. 
Robo: Tak ako to na sympóziach vždy zažívam- blízke stretnutia a výmena názorov v priateľskom kruhu.
Redakcia: Ale, ale Robo J
Matúš: Stretnúť sa, tvoriť, spomínať.
Martin: Spoznávanie, komunikácia, tvorba.
Jozef:  Utužiť kolektív.

8. Zúčastnili sa „Artka“ aj nejaké zvučné mená? 

Odpoveď: Pavel: Už snáď začali znieť, práve preto to organizujeme. 

9. Zdá sa, že úvodné  Art Sympózium bolo takmer čistou mužskou záležitosťou.  Pán Petráš, neuvažujete, do budúcnosti, o rozšírení pozvánok aj pre nežnejšiu polovičku kolektívu a nemyslím tým len kolegyne výtvarníčky? 

Odpoveď:
Pavel Petráš: Bolo by na škodu nevyužiť potenciál školy v plnej miere.
Martin: Samozrejme, účasti nežnejšej polovičky kolektívu sa nebránime. V tejto branži sú vítané všetky múzy.
Redakcia: Martinko, myslíme že ťa budeme mať ešte radšej. J
Jožko: Řeklo se bez bab, tak bez bab.
Redakcia: Jozef!!!! 

Za redakciu: Lucia Kokavcová: Ďakujem chaloši.